wz
.
 

.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Z Ruska

Menu

Tatiana - Rusko 

 Larisa - Azerbajdžan

Larisa - Rusko

Irina - Lotyšsko

Olga - Rusko

Inese - Lotyšsko

Oksana - Sachalin-Rusko

Júlia - Ukrajina

Lilian - Estónsko

Ľ udmila - Ukrajina
Silvia - Estónsko  Czeslava -Poľsko

 

KRYLOV - bájka

Klikni a vypočuj si krásne melódie:

http://www.wafusa.org/gallery/slideshows/moscow_slideshow2.html

http://www.wafusa.org/gallery/slideshows/fatima1.html

 

Vzácna je šťastná doba, keď môžeš cítiť čo chceš a hovoriť čo cíťiš.

(Tacius)

Liek proti rakovine

Что такое Сайтотрон?

Сайтотрон – новейшая разработка для лечения рака и дегенеративных болезней, типа артрита. Сайтотрон основан на технологии Квантового Магнитного Резонанса Вихревого Поля (Rotational Field Quantum Magnetic Resonance - RFQMR). Данная технология использует комплекс электромагнитных волн в спектре радиочастоты, что обеспечивает безопасность для пациента и отсутствие побочных эффектов.

Точно управляя этими волнами и сосредотачивая их на требуемом органе, Сайтотрон изменяет трансмембранный потенциал больных клеток, что восстанавливает функции самоконтроля, запрограммированную смерть клетки и останавливает рост опухоли. Уже после первых сеансов наблюдаются такие симптоматические улучшения как: исчезновение боли, прекращение приёма болеутоляющих, возвращение аппетита, остановка потери веса и т.д.

Сайтотрон и Рак

Технология RFQMR имеет абсолютно иной, отличный от традиционных терапий (химиотерапии, лучевой терапии и хирургического вмешательства), подход к контролю за процессом роста и размножения злокачественных клеток рака.

Эта, неинвазивная, безопасная и не имеющая побочных эффектов, терапия не ставит задачей мгновенное уничтожение раковых клеток, а управляет процессом роста опухоли, возвращая ДНК контроль над механизмом деления, размножения и самоуничтожения клетки.

Viac na stránke: http://www.cytotron.ru/?gclid=CN2twbr5tZQCFQgIuwodP3fMIQ

Puškin

Odkazy na rôzne stránky

Biblia. http://jesuschrist.ru/bible/go.php?b=1&c=1 
Dnevnik:
http://stanislav0849.mylivepage.ru/blog/index 
Kalinka:
http://www.geocities.com/ystradband/kalinka.html
http://www.saturn-soft.net/Menu/Kateg/Music/Sequencers.htm

MUSIC - Katalog MIDI:
http://www.saturn-soft.net/Menu/Kateg/Music/Music.htm
DOBRÉ!MIDI rôzne:
http://www.saturn-soft.net/Music/Music1/MIDI/Folk/Menu.htm
LUDOVÉ: http://www.saturn-soft.net/Music/Music1/MIDI/Folk2/Menu.htm
OBRAZY:
http://www.saturn-soft.net/Gallery/Gallery1/Amer1/menu.htm
Medzinárodne:
http://www.fortunecity.com/tinpan/eno/677/musik.html
http://www.saturn-soft.net/Music/Music1/MIDI/PopRock/Menu.htm

KULTÚRA:
http://www.saturn-soft.net/Gallery/Gallery1/menu.htm
Vážna hudba:
http://www.espada.eti.br/musicas-1.htm
http://www.astornet.com.br/peixoto/musicas.htm
Midi: http://www.midinet.com.br/alfa/a/01mid.asp
http://www.saturn-soft.net/Music/Music.htm
HUDBA Rusko: http://www.cityofgod.org/top/ 

Krylov - socha

http://russian-top.ru/art.html


 

Maliar
ГАЛЕРЕЯ ДМИТРИЯ КУСТАНОВИЧА

http://www.dkust.com/index-rus.html

БИОГРАФИЯ

Родился 29 марта 1970 года в г. Минске. Окончил Белорусский Государственный Педагогический Университет в 1996 г. Занимается живописью с 1990 года.
1995 - участие в фестивале "White Art Festival" (Минск - Беларусь).
1996 - персональная выставка, галерея "Медея"(Минск - Беларусь).
1998 - персональная выставка, "Трейт-Клуб"(Минск - Беларусь).
1999 - персональная выставка, "Constancia" (Лиссабон - Португалия).
2000 - 2001 - постановка сценографии спектакля "Безумный день или Женитьба Фигаро" по одноименной пьесе Бомарше, Белорусский государственный молодёжный театр (г. Минск - Беларусь).
2001 - персональная выставка , галерея "Brey" (Дипхольц - Германия).
2001 - персональная выставка, галерея "Rauber" (Вехта - Германия).
2002 - персональная выставка, объединение государственных литературных музеев РБ, государственный музей истории белорусской литературы, белорусский комитет международного совета музеев "ICOM", галерея "LaSandr" (Минск - Беларусь).
2002 - персональная выставка "Городские мелодии -2", минский городской исполнительный комитет РБ и "Art-Modern Gallery" (Минск - Беларусь).
2002 - персональная выставка, "Elastogran" (Лемфёрде - Германия).
2002 - участие в выставке "Дизайн : Интерьер 2002", Белэкспо (Минск - Беларусь).
2003 - Представительство ООН в Беларуси совместно с Христианским Детским Фондом осуществили проект "Дети в мире СПИДа". В рамках проекта 01.12.2002 года, Во Всемирный День борьбы со СПИДом, был объявлен Национальный конкурс детских творческих работ, в котором приняло участие около 100 детей и молодых людей из всех уголков Беларуси. Оформление проекта осуществлял художник Дмитрий Кустанович.
2003 - персональная выставка, "ЦДХ" (Москва - Россия).
2003 - совместная акция ART-BELARUS Gallery и команды Питерских художников "Глинка" (Москва - Россия). Мероприятие было проведено в Московском клубе "Клуб на Брестской". ART-BELARUS Gallery представила выставку работ художника Дмитрия Кустановича.
2004 - Московский Международный Художественный Салон "ЦДХ-2004" (Москва - Россия).
2004 - персональная выставка, творческая мастерская "От Куста" Троицкое предместье (Минск - Беларусь).
2005 - персональная выставка "Сны рыбака", творческая мастерская "От Куста" Троицкое предместье (Минск - Беларусь).
2005 - участие в 22-ой Международной выставке жилья и строительства "Белорусский дом", Белэкспо (Минск - Беларусь).
2005 - участие в 11-ой Международной специализированной выставке "Минский салон. Дизайн. Интерьер. ", Белэкспо (Минск - Беларусь).
2005 - участие в выставке «Белорусская строительная неделя», Белэкспо (Минск - Беларусь).
2005 - участие в совместной выставке белорусских художников "Les couleurs vives de la Russie Blanche", галерея "Art et Actualite” (Париж - Франция).
2005 - персональная выставка, творческая мастерская "От Куста" Троицкое предместье (Минск - Беларусь).
2005 - участие в совместной выставке белорусских художников "Мой город", галерея "Университет культуры" (Минск - Беларусь).
2005 - совместная выставка, BelaRussian Art Gallery Kartina (Нидерланды).
2006 - персональная выставка, творческая мастерская "От Куста" Троицкое предместье (Минск - Беларусь).
2006 - выставка, Севастопольский вернисаж (Севастополь - Крым).
2006 - участие в IV рождественской арт-ярмарке, галерея Третьякова (Санкт-Петербург - Россия).
2007 - персональная выставка, галерея Михайлова (Санкт-Петербург - Россия).
2007 - персональная выставка "Памяти отца", галерея "ЛаСандр-арт" (Минск - Беларусь).
2007 - участие в X Московском Международном Художественном Салоне "ЦДХ-2007" (Москва - Россия).
2007 - персональная выставка "Хрустальный город", "Русская галерея" (Вильнюс - Литва).
2007 - участие в VIII Международной биеннале современного искусства "Диалоги", Центральный выставочный зал "Манеж" (Санкт-Петербург - Россия).
2007 - персональная выставка, Русско-Немецкий Центр (Санкт-Петербург - Россия).
2007 - участие в выставке современного изобразительного искусства "Искусство Петербурга. Модерн. Арт.", Центр современного искусства "ARTINDEX" (Санкт-Петербург - Россия).
2007 - участие в V рождественской арт-ярмарке, галерея Третьякова (Санкт-Петербург - Россия).
2008 - участие в Московском Международном Художественном Салоне "ЦДХ-2008" (Москва - Россия).
2008 - персональная выставка "Санкт-Петербург - Минск", галерея "ЛаСандр-арт" (Минск - Беларусь).
2008 - участие в 4-й региональной выставке "Мир искусства", посвященной Дню Художника (Тосно - Россия)
Работы находятся в галереях и частных коллекциях Беларуси, России, США, Германии, Франции, Португалии, Швейцарии, Италии, Турции, Чехии, Испании, Англии, Канады, Израиля и Польши.
Reportáž: http://www.artbaltica.com/vistavkaKust.php
C 19 апреля по 3 мая, в Русской галерее Вильнюса (Бокшто 4/2) проходила выставка живописи художника Дмитрия Кустановича (Беларусь) «Хрустальный город».

Viac obrazov a info: http://www.dkust.com/gallery-rus.html

Виноградов Виктор Александрович

"Ночное море"

Berezy - brezy

Виноградов В. А.   "Левий Матвей и Философский камень

http://www.artonline.ru/site_rating/

Full

Ruský katalóg: http://zvezdaizidy.ru/ssylki.html
Dnevnik: http://stanislav0849.mylivepage.ru/blog/index
Biblia. http://jesuschrist.ru/bible/go.php?b=1&c=1
http://picasaweb.google.com/DigitalGurl/Macros
HUDBA Rusko: http://www.cityofgod.org/top/
http://picasaweb.google.com/DigitalGurl
http://readme.ru/index.php?id=2111649
http://gurkinao.mylivepage.ru/ 
http://zvezdaizidy.ru/
http://zvezdaizidy.ru/
http://picasaweb.google.com/roger.degler/AZSunriseSunsetJanuary2008
http://picasaweb.google.com/lh/photo/ZdL_rdlS3JCDVOxDQ1Xpaw

Full

Хвала тебе, Один!

Alena Romanovna

 

Хвала тебе, Один! хранитель языческих рун!
Я гордо следы их на теле и сердце несу!...

- Не пой мне хвалебные гимны, слепое дитя!
Я в жарких боях своё право на песнь отстоял!
Я сумрачный вестник, печаль и разлука…Горят
И гибнут в огне, приходящем за мной, города.

Не надо испуг свой как храбрость слепую носить
Я всё прочитал в глубине твоих жаждущих глаз
Я знаю, когда ты решишь одиночество пить
Последний бокал ты конечно поднимешь за нас!

Слепое дитя, я ведь сам тебя вёл по лесам
И стоны сосны заменяли команды и рог
Я всё предрешил и исполнил все замыслы сам
Своею рукой распрямил лабиринты дорог...

Я в битву тебя, как последний безумец, позвал
Я знал что нельзя, но желание тоже закон
Услышала зов и тот час оседлала коня
Безумие, спесь и до боли горячая кровь!

И хрип, а не крик из моей вырываясь груди
Тебя подхватил… Убаюкал как мог и умел...
Прости мне дитя… Я тебя не успею спасти...
Прости мне дитя… Я не смог изменить твой удел...


- Не плачь обо мне! слишком рано ты в сердце своё
Впускаешь метель и холодные белые льды!
Я чувствую нить, это значит что рано ещё…
Быть может и я доживу до последней весны…

Я помню наш Путь… Как холодными тропами Зим
Ты вел меня вдаль, сквозь морозы и злую пургу…
Я помню, Отец! Ты как нищий, больной пилигрим
Просил подаянья, сухую ладонь протянув…

Но время пришло и дружина под стягом твоим
Готова спешить и рубить и колоть на лету,
Я молча доспех одеваю, я знаю что к ним
Отшельницей дикой, спесивою девкой, примкну!

Не жди от меня покаянных и слёзных речей!
Мол, Батька прости, я попутала Правду и Ложь…
Ты знаешь, Отец, я ведь дикий израненный Зверь -
Попробуй пленить, но живой ты меня не возьмёшь!

Хвала тебе, Мудрый!
И небо ночное горит
Созвездием снов заплетённых в простые слова!
Хвала тебе, Мудрый!
Пускай этот мир ещё спит…
Заклятья шепчу
и неспешно седлаю коня…

http://stanislav0849.mylivepage.ru/

Mená niektorých známych ruských spisovateľov (abecedne)

Leonid Andrejev; spisovateľ a poviedkár
Michail Bulgakov; spisovateľ a dramatik, autor románu Majster a Margaréta
Ivan Bunin; spisovateľ, prvý ruský laureát Nobelovej ceny za literatúru
Anton Pavlovič Čechov; poviedkar a dramatik, autor hier Čajka, Tri sestry a Višňový sad
Fiodor Michajlovič Dostojevskij; spisovateľ, autor románov Zločin a trest a Idiot
Iľja Grigorievič Erenburg; vo svete známy spisovateľ, básnik a publicista
Alexander Ivanovič Gercen; spisovateľ a filozof
Nikolaj Vasilievič Gogoľ; poviedkar, dramatik, autor románu Mŕtve duše, komédií Revízor a Ženba
Ivan Alexandrovič Gončarov; spisovateľ
Maxim Gorkij; spisovateľ a dramatik
Alexander Sergejevič Gribojedov; dramatik a štátnik, autor veršovanej komédie Útrapy z rozumu
Velemir Chlebnikov; futuristický a symbolistický básnik
Iľja Iľf spolu s Jevgeniom Petrovom autor románov Zlaté teľa, 12 stoličiek a poviedok
Sergej Jesenin; básnik
Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko; scenárista, básnik a režisér
Ivan Andrejevič Krylov; doposiaľ neprekonateľný ruský bájkar
Konstantin Nikolajevič Leontiev; spisovateľ a literárny kritik
Michail Jurievič Lermontov; básnik, spisovateľ a dramatik, autor hry Maškaráda
Michail Vasilievič Lomonosov; spisovateľ, lingvista a hlavne reformátor ruského jazyka
Sergej Vasiljevič Lukjanenko; autor dobrých románov a poviedok so sci-fi temátikou
Vladimír Majakovskij; futuristický básnik
Vladimír Nabokov; spisovateľ, autor románu Lolita
Nikolaj Alexejevič Nekrasov; básnik
Nestor; kronikár
Nikolaj Nosov; spisovateľ a autor rozprávok pre deti
Alexander Nikolajevič Ostrovskij; dramatik, autor hier Búrka a Les
Boris Pasternak; spisovateľ, laureát Nobelovej ceny za literatúru, autor románu Doktor Živago
Jevgenij Petrov spolu s Iľjom Iľfom autor románov
Zlaté teľa, 12 stoličiek a poviedok.
Nikolaj Fiodorovič Pogodin; hlavný predstaviteľ sovietskeho socialistického realizmu v dráme
Alexander Sergejevič Puškin; básnik, spisovateľ a dramatik, autor veršovaného Eugena Onegina
Alexander Solženicyn; spisovateľ a disident, autor románov Súostrovie, Gulag a Rakovina
Michail Šolochov; spisovateľ, autor románu Tichý Don
Lev Nikolajevič Tolstoj; spisovateľ a filozof, autor románov Vojna a mier a Anna Kareninová
Ivan Sergejevič Turgenev; spisovateľ
Vladimír Vysockij; významný básnik
Michail Michailovič Zoščenko; výborný poviedkár.

 

Nestor (kronikár vpravo foto)
Mark Antokolskij, socha NestoraNestor (* 1056 – † 1114) bol mních kyjevsko-pečorskej lavry, ruský letopisec. Vo svojej Povesti dávnych liet označil Slovákov za pôvodných Slovanov.
Legendy o Borisovi a Glebovi a Teodóziovi (1079 - 1088).
Повесть временных лет („Povesť dávnych liet“, Kyjev okolo roku 1110).

Ivan Andrejevič Krylov

Ruský bájkar Narodenie 13. február 1769 Moskva, Rusko

úmrtie 21. november 1844 Petrohrad, Rusko

Ivan Andrejevič Krylov (rus.: Иван Андреевич Крылов) (* 13. február 1769, Moskva, Rusko - † 21. november 1844, Petrohrad, Rusko) bol najznámejší a doposiaľ neprekonaný ruský bájkar.
Pochádzal z chudobnej dôstojníckej rodiny a od svojich ôsmich rokoch živil po smrti otca matku a súrodencov z platu kancelárskeho poslíčka. Nikdy nedosiahol vyššie školské vzdelanie, ale získal široký rozhľad ako samouk. Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako knihovník. Písal satirické divadelné hry, založil niekoľko časopisov. Svetovú slávu mu priniesli bájky, ktorých od roku 1809 vytvoril okolo dvoch stoviek. Kritizujú nielen zlé ľudské vlastnosti, ale majú predovšetkým sociálny podtext – nastavujú zrkadlo vtedajšej ruskej spoločnosti, cára nevynímajúc.
Najznámejšie z jeho bájok sú (v zátvorkách sú ponaučenia):
Vlk a baránok (Bohatý, mocný a silný je vždy pod právom – slabý a chudobný sa spravodlivosti nedovolá.) A toto platí aj dnes!!!
Orol a sliepka (U nadaných talentovaných ľudí by sme nemali hľadať ich chyby, ale oceniť ich nadanie a ich činy.)
Rybí tanec (Cár sa dal oklamať svojimi úradníkmi a netušil, ako sa naozaj žije jeho poddaným.)
Osol (Malý zlodej a podvodník sa jednoducho prehliadne. Akonáhle však zastáva vysoký úrad, je všetkým na očiach a nič mu neprejde.)
Mravec (Čo doma k sláve stačí, svet ešte neomráči.)
Statočný osol (Zbabelci si netrúfnu na toho, kto je práve pri moci. Ak sa však jeho osud zmení, dovolia si na neho i tí najzbabelejší a najhlúpejší.)
 

V jednom čase - dobe sa narodili:

Friedrich Christian Accum
Ernst Moritz Arndt
Jozef Belánsky
Georges Cuvier
Alexander von Humboldt
Ivan Andrejevič Krylov
Napoleon Bonaparte
J
uraj Palkovič
Antonín Jaroslav Puchmajer
Michal Steigel
Bohuslav Tablic
Arthur Wellesley, 1.vojvoda z Wellingtonu

Alexander Sergejevič Puškin

Ruský básnik a prozaik Narodenie 6. jún 1799 Moskva, Rusko

úmrtie 10. február 1837 Petrohrad, Rusko

Alexandr Sergejevič Puškin (po rusky: Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин) (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov.
Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou murína Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho učilišťa pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí. V Petrohrade vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva liberálne myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri Pskove. Cestuje po Kryme a Kaukaze. V Kišiňove nadväzuje kontakty s neskoršími dekabristami. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň dokončuje poému Kaukazský zajatec.
V roku 1823 je po intervenciách priateľov preložený do Odesy pod kuratelu kniežaťa Voroncova. Píše poému Bachčisarajská fontána a Cigáni. Začína písať svoje vrcholné dielo - Eugena Onegina. V roku 1825 dokončil tragédiu Boris Godunov, žartovnú poému Gróf Nulin a ďalej pokračuje v písaní Eugena Onegina.V decembri 1825 umrie cár Alexander I. a v Petrohrade vypukne povstanie dekabristov, zhodou náhod sa ho však Puškin nemôže zúčastniť. V roku 1826 mu nový cár Nikolaj I. povolil pobyt v Moskve, kde Puškin žil pod dohľadom polície a pracoval ako cárov osobný cenzor. Cár odmieta Puškinovu stať O ľudovej výchove, v ktorej sa Puškin snažil pomôcť svojim uväzneným a vyhnaným priateľom - dekabristom; a taktiež cár nepovolí vydať Borisa Godunova.
Neskôr, v roku 1827, sa púšťa do písania románu o svojom pradedovi - Černoch Petra Veľkého. O dva roky na to vydáva poému Poltava a vydáva sa na svoju druhú cestu po Kauzake. V apríli 1830 žiada o ruku vtedy osemnásťročnú Natáliu Gončarovovú, ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok Boldino. Medzitým v Rusku vypukne cholera a Puškin je nútený ostať v Boldine a čakať niekoľko mesiacov. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ - obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť a Hostina v čase moru, ale najmä s dokončeným románom vo veršoch - Eugen Onegin.
Vo februári 1831 sa žení s Gončarovovou a definitívne sa sťahuje do Petrohradu. Opäť pracuje ako ministerský úradník a študuje v cárskych archívoch materiály k historickej práci o Petrovi Veľkom. Nasledujúci rok sa stáva otcom - narodila sa mu dcéra Mária, nasleduje dcéra Natália a synovia Alexander a Grigorij. V roku 1833 udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú hodnosť, aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na Ural zbierať informácie k dejinám Pugačevovej vzbury. Dokončuje novelu Piková dáma a svoju vrcholnú poému Medený jazdec.
Zomiera 10. februára 1837 po zranení, ktoré utŕžil v súboji s Georgesom d'Anthèsom dva dni predtým

Pomník Puškin - Krylov

Jeho diela:
1820: Ruslan a Ľudmila (Руслан и Людмила); poéma
1822: Kaukazský väzeň (Кавказский пленник); poéma
1824: Bachčisarajská fontána (Бахчисарайский фонтан); poéma
1825: Boris Godunov (Борис Годунов); dráma
1827: Cigáni (Цыганы)
1832: Eugen Onegin (Евгений Онегин); veršovaný román
1833: Piková dáma (Пиковая дама); novela´
1833: Medený jazdec (Медный всадник); poéma
1836: Kapitánová dcéra (Капитанская дочка); novela
http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Aleksandr_Pushkin
http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Sergejevič_Puškin

 

7.8.2008

Zomrel spisovateľ Solženicyn
Významný ruský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

ALEXANDER SOLŽENICYN zomrel vo veku 89 rokov na následky mozgovej príhody. Niekdajší bojovník za rešpektovanie ľudských práv v bývalom Sovietskom zväze sa na verejnosti neobjavil už niekoľko mesiacov, pretože trpel vážnymi zdravotnými ťažkosťami. V r. 1974 ho vypovedali zo Sovietskeho zväzu a vrátil sa tam až po dvadsiatich rokoch na hrob svojej matky.

 

Alexander Isajevič Solženicyn

Alexander Isajevič Solženicyn (rus. Александр Исаевич Солженицын) (*11. december 1918, Kislovodsk) je ruský spisovateľ, publicista a politický činiteľ. Účastník 2. svetovej vojny.
Narodil sa 11. decembra 1918 v meste Kislovodsk. Jeho otec Isakij Semjonovič zomrel nešťastnou náhodou pri poľovačke ešte pred jeho narodením. V roku 1925 sa s matkou presťahoval do Rostova na Done. V nižších ročníkoch školy sa mu často vysmievali za to, že nosil pravoslávny kríž. Čelil problémom, keďže nechcel vstúpiť do pionierskej organizácie a aj za navštevovanie kostola. Pod vplyvom školy však neskôr prijal komunistickú ideológiu. Vo vyšších ročníkoch sa začal zaujímať o literatúru, históriu a spoločenské dianie. Písal i básne. V roku 1936 vstúpil do Komsomolu a začal študovať na Rostovskej štátnej univerzite, keďže nechcel aby bola literatúra jeho jediným zdrojom obživy, študoval na matematiku a fyziku. V apríli 1940 sa oženil s Natáliou Rešetkovskou. Pracoval ako učiteľ fyziky. Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom bol najprv v septembri 1941 mobilizovaný a neskôr bol v polovici októbra povolaný do armády. Požiadal o prijatie do dôstojníckeho kurzu, ktorý absolvoval v meste Kostroma. V októbri roku 1942 sa stal poručíkom. Na front sa dostal vo februári 1943 ako veliteľ batérie vzdušného odposluchu (tieto jednotky boli súčasťou protilietadlovej obrany). Dosiahol hodnosť kapitána, bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny a Radom Červenej zástavy. Ešte počas vojny ho vo februári 1945 zatkli a za protištátnu činnosť (v liste priateľovi kritizoval Stalina) a odsúdili na 8 rokov väzenia, 2 roky strávil na nútených prácach v GULAGu. Po Stalinovej smrti dostal amnestiu a do roku 1956 bol vo vyhnanstve v Kazachstane. V roku 1957 bol rehabilitovaný. V roku 1962 napísal novelu Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá opisovala tvrdý život v sovietskych pracovných táboroch. Spolu s ďalšou pomerne kritickou poviedkou Matrionina chalupa z roku 1962 ich vydal A. T. Tvardovskij v časopise Novyj mir v roku 1963.
V roku 1968 bol vylúčený zo Zväzu sovietskych spisovateľov. O dva roky neskôr mu bola udelená Nobelova cena za literatúru, ktorú si nemohol prebrať. Následne bol roku 1974 násilne odsunutý do západného Nemecka a zbavený sovietskeho občianstva, potom roku 1976 odišiel do USA.
Do Ruska sa vrátil v roku 1994. V roku 1997 bol zvolený za riadneho člena Ruskej akadémie vied.
Jeho tvorbu ovplyvnila druhá svetová vojna, odsúdenie do Gulagu a následný pobyt vo vyhnanstve. Dvesto rokov pospolu - dvojzväzkové dielo spracovávajúce tému rusko-židovských vzťahov s kritickým pohľadom na úlohu Židov v ruských dejinách. Na základe tohto diela býva Solženicyn radený k antisemitom.
Jeden deň Ivana Denisoviča (Один день Ивана Денисовича, Odin deň Ivana Denisoviča 1962): dej tejto novely nás zavádza do komunistického politického pracovného tábora a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 10 rokov podľa § 854 (podľa tohto § sa odsudzovala väčšina politických väzňov; 10 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili - aj u nás na Slovensku tak súdili!!!).
V kruhu prvom (В круге первом - V kruge pervom (1968 USA a ruský samizdat), písané v rokoch 1955 - 1967
Rakovina, (Раковый корпус, Rakovyj korpus 1968 Nemecko a ruský samizdat, rozšírená verzia 1978 USA a ruský samizdat): formou románu rozpráva - veľmi vierohodne - o liečebni rakoviny v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku 1954 v Taškente). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec. Stretávame sa tu nielen s nedostatkom lôžok, ale aj s láskou, ale objavuje sa tu aj politika. Dej opisuje nestranná osoba, na izbe a na chodbách s vyhnancom ležia ľudia rôznych pováh a názorov, medzi nimi aj komunisti.
Бодался телёнок с дубом - Bodalsja teljonok s dubom: zhrnutie jeho spolupráce s A. T. Tvardovským v Novom mire v 60. rokoch.
Prípad na stanici Kočetovka (Случай на станции Кочетовка, Slučaj na stancii Kočetovka) Poviedka o živote na železničnej stanici v Sovietskom tyle, počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Červené koleso (Красное колесо, Krasnoje koleso): románový cyklus; ide o pohľad na vývoj Ruska od revolúcie v roku 1905 cez prvú svetovú vojnu až po októbrovú revolúciu.
Súostrovie GULAG I - III, (Архипелаг ГУЛАГ - Archipelag GULAG, 1973 – 1975 v zahraničí, ruský samizdat): GULAG je akronym označujúci hlavnú správu táborov nápravných prác. Solženicyn sám seba považuje za kronikára Gulagu medzi rokmi 1918 - 1956. Sám píše, že knihu píše iba z povinnosti voči ľuďom, ktorí tu boli mučení, zomreli alebo boli neprávom zadržiavaní. Ide o dielo, ktoré je založené na vlastných skúsenostiach, na spomienkach spoluväzňov atď. Hoci sa nie všetko, čo je v diele opísané, podarilo dokázať, ide o vierohodný opis moci stalinizmu v ZSSR.
Rusko v troskách (Россия в обвале - Rosija v obvale) kniha, v ktorej sa venuje postaveniu a
perspektívam Ruska a Rusov po skončení studenej vojny.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_IsajeviÄŤ_SolĹľenicyn

...každá láska je prestúpením na novú vieru. (B. Pasternak - Sprievodný list, 1930)

 
Boris Leonidovič Pasternak


Ruský spisovateľ , narodenie 10. február 1890 Moskva, Rusko -

úmrtie 30. máj 1960 Peredelkino (Moskovská oblasť)

Špinavé je len to, čo je zbytočné. (Doktor Živago, 1955)

Boris Leonidovič Pasternak (* 10. február 1890 – † 30. máj 1960) bol ruský disident a jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov, v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru. Vedenie Sovietskeho zväzu nechcelo, aby takúto významnú cenu získalo dielo, ktoré odmieta boľševickú revolúciu (Doktor Živago) a pod nátlakom a hrozbou vyhostením z Ruska donútili Pasternaka ju neprevziať po tom, ako ju telefonicky prijal. Cenu po jeho smrti prevzal jeho syn. Jeho román Doktor Živago je považovaný za najvýznamnejší ruský román 20. storočia.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil v Moskve 10. februára 1890 v rodine umelcov, matky Rosalie Isidorovnej Pasternakovej (rodená Kaufmannová) bola klaviristka a otec Leonid Osipovič Pasternak bol akademický umelec na Peterburgskej akadémii umení. Boris Pasternak mal tiež dve sestry a jedného brata. Častými hosťami Pasternakovych rodičov boli rôzni ruskí umelci, medzi tých známejších patril napríklad Lev Nikolajevič Tolstoj, Rachmaninov, Skrjabin či R. M. Rilke. Roku 1908 skončil gymnázium a pokračoval v štúdiu filológie a histórie na Moskovskej univerzite, v roku 1912 krátko študoval i filozofiu v Marburgu v Nemecku.


Boris Leonidovič Pasternak - výroky

Zverte stromu starosť o jeho vlastný vzrast, a strom sa celý zmení v hrču na rane, alebo sa úplne stiahne do koreňov, alebo sa všetok premrhá iba na listy, pretože zabudne na vesmír, z ktorého si treba brať príklad... (Detstvo Ľuversovej, 1918)

Aby v duši nebolo hrčí, aby sa jej rast nezastavil, aby človek do organizmu svojej nesmrteľnej duše nezamiesil vlastnú tuposť, na to je zavedené mnoho všeličoho, čo odpútava jeho hlúpu zvedavosť od života, ktorý nerád pracuje v človekovej prítomnosti a všemožne sa pred ním zatvára. Na toto sú zavedené všetky skutočné náboženstvá a všetky obecné pojmy a všetky ľudské predsudky, i najvýraznejší z nich a najpútavejší - psychológia. (Detstvo Ľuversovej, 1918)

...štedro sa rozdávajúce, číre nadanie vždy prenasleduje čosi úbohé a priemerné, čo sa zožiera od závisti. Všetko, čo šťastný súper dosiahne, vyhlasuje za čudáctvo a nezmysel. (Cesta k armáde, 1943)]

Jestvuje zákon, podľa ktorého nám sa nikdy nemôže stať to, čo sa ustavične stáva iným. Toto pravidlo spisovatelia neraz pripomínajú. Je nepodvratné, lebo kým nás priatelia ešte poznávajú, myslíme, že sa nešťastie dá napraviť. A keď nás prenikne vedomie jeho nenapraviteľnosti, priatelia nás prestávajú poznávať, a akoby na potvrdenie pravidla my sami sa zmeníme na iných, totiž na takých, čo sú povolaní vyhorieť, vyjsť na mizinu, dostať sa pred súd alebo do blázinca. (Vzdušné trate, 1924)

...umenie nemôže byť zamestnaním, rovnako ako nemôže byť profesiou vrodená veselosť alebo sklon k melanchólii. (Doktor Živago, 1955)
 

Autori 19.storočia a niektoré ich diela

Alexander Sergejevič Puškin 1799 - 1837
Eugen Onegin, Kapitánova dcéra, Belkinove poviedky, Piková dáma, Poltava, Medený jazdec, Kamenný hosť, Boris Godunov, Kaukazský zajatec, Ruslan a Ľudmila, Hostina v čase moru ...

Nikolaj Vasilievič Gogol

Nikolaj Vasilievič Gogol 1809 - 1852 (vpravo foto)
Plášt, Nevskij prospekt, Mŕtve duše, Bláznove zápisky, Portrét, Nos, Revizor, Ženba, Taras Buľba

Michail Jurievič Lermontov

Michail Jurievič Lermontov 1814 - 1841
Démon, Valerik, Mcyri, Hrdina našich čias, Čudný človek, Maškaráda ...

Nikolaj Alexejevič Nekrasov 1821 - 1878
Komu sa v Rusku dobre žije ...

Saltykov- Ščedrin

Michail Jevgrafovič Saltykov-Ščedrin 1826 - 1889
Moderná idyla, Golovlevské panstvo ...

Ivan Alexandrovič Gončarov

Ivan Alexandrovič Gončarov 1812 - 1891
Všedný príbeh, Oblomov, Úšust

Ivan Sergejevič Turgenev

Ivan Sergejevič Turgenev 1818 - 1883
Poľovníkove zápisky, Jarné vody, Šľachtické hniezdo, Faust, Asia, Rudin, Otcovia a deti, Denník zbytočného človeka, V predvečer ...

Fjodor Michajlovič Dostojevskij

Fjodor Michajlovič Dostojevskij 1821 - 1881
Biedni ľudia*, Biele noci, Netočka Nezvanovová, Zločin a trest, Ponížení a urazení, Výrastok, Idiot, Sen smiešneho človeka, Zápisky z mŕtveho domu, Zápisky z podzemia, Hráč, Večný manžel, Bratia Karamazovci ...

Lev Nikolajevič Tolstoj

Lev Nikolajevič Tolstoj 1828 - 1910
Detstvo, Chlapčenstvo, Mladosť, Kozáci, Sevastopoľské poviedky, Vojna a mier, Anna Kareninová, Vzkriesenie, Hadži Murat, Kreutzerova sonáta, Rodinné šťastie, Po bále, Diabol, Smrť Ivana Iljiča ...

Vsevolod Michajlovič Garšin 1855 - 1888
Ohnivý kvet, Nadežda Nikolajevna, Štyri dni ...

Anton Pavlovič Čechov

Anton Pavlovič Čechov 1860 - 1904 (foto vľavo)
Ujo Váňa, Výber viet: JELENA ANDREJEVNA: Ale je dnes pekne ... Nie je horúco ... VOJNICKIJ: Taký pekný deň, že by som sa najradšej obesil ... (Ujo Váňa) ďalej napísal: Tri sestry, Višňový sad, Čajka, Platonov*, Ivanov*, Čierny mních, Stávka, Mysliteľ, Dáma so psíkom, O láske, Švédska zápalka, Sachalin* ...

Ivan Alexejevič Bunin 1870 - 1953
Michail Bulgakov 1891 - 1940 - Majster a Margaréta, Sataniáda* ...
Boris Pasternak 1890 - 1960 Doktor Živago ...
Marina Cvetajevová 1892 - 1941 - Poéma predmestia, Poéma zadných schodov ...
Anna Achmatovová 1889 - 1966
Alexander Solženicyn 1918 - Jeden deň Ivana Denisoviča, Matrionina chalupa, V kruhu prvom, Rakovina, Súostrovie Gulag, Červené koleso*
Peter Jakovlevič Čaadajev
Alexander Sergejevič Gribojedov
Vissarion Grigorievič Belinskij
Alexander Nikolajevič Radiščev
Alexander Ivanovič Gercen
Vladimir Sergejevič Solovjov
a ďalší.

Lev Nikolajevič Tolstoj a Sofia

Lev Nikolajevič Tolstoj

"Nikdy, nikdy sa, priateľ môj, nežeň: radím ti, nežeň sa dovtedy, kým si nepovieš, že si vykonal všetko, čo bolo v tvojich silách, a dovtedy, kým neprestaneš milovať ženu, ktorú si si vybral, kým jej nenazrieš až na dno duše, lebo sa kruto a nenapraviteľne sklameš. Ožeň sa, až keď budeš starý, nesúci na nič... Lebo vyjde nazmar všetko, čo je v tebe dobré a vznešené. Všetko sa rozplynie na malichernosti. Veru, veru, veru! Nepozeraj na mňa tak prekvapene ..." (Vojna a mier)

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil 28.8. (9.9.) 1828 v Jasnej Poľane. Pochádzal zo starého šľachtického rodu, ktorý sa spomína v ruských dejinách už od štrnásteho storočia. Jeho otec Nikolaj Iľjič bol schudobneným statkárom s dobrým menom a stykmi. Matka Mária Nikolajevna patrila tiež k starému šľachtickému rodu Volkonských. Zomrela keď Lev nemal ani dva roky. Mal štyroch súrodencov, Nikolaja, Sergeja, Dmitrija a Máriu. V zime roku 1837 sa Tolstojovci presťahovali do Moskvy. Na druhý rok náhle zomrel otec Nikolaj Iľjič. Lev prvý krát zažil hrôzu zo smrti blízkeho človeka. Za tútorku maloletých detí ustanovili otcovu sestru Alexandru Iľjiničnu Osten-Sakenovú. V auguste 1841 zomrela a trinásťročný Lev napísal osemriadkový veršovaný epitaf, ktorý dali vyrezať na jej pomník. Tento náhrobný nápis sa pokladá za prvú "publikovanú" literárnu prácu L.N.Tolstého.

28. októbra 1910 sa rozhodol navždy opustiť Jasnú Poľanu. O štvrtej ráno napísal Sofii Andrejevne list a spolu s Dušanom Makovickým odišiel na stanicu Ščekino. Večer prišli do Šamardina k sestre Márii Nikolajevne. 31. októbra napísal Sofii Andrejevne posledný list; v ktorom ju uisťoval, že ju stále miluje, avšak spoločný život je nemysliteľný. Z obavy aby neprišla za ním odchádza zo Šamardina o štvrtej ráno. Cestujú smerom na juh. Vo vlaku však ochorel a dostal horúčku. Na stanici Astapovo ho preniesli do bytu prednostu stanice. 6. novembra, Lev Nikolajevič svojim dcéram: "Iba o jedno vás prosím, aby ste pamätali, že okrem Leva Tolstého je ešte mnoho ľudí na svete..." Siedmeho novembra ráno mu Dušan Makovický zatlačil oči.
Telesné pozostatky previezli do Jasnej Poľany. Jeho posledná cesta bola prvým verejným pohrebom v Rusku bez cirkevných obradov. Splnili mu želanie a pochovali ho na mieste, ktoré si určil sám.
 

“...Každý verí ľuďom, a nie sebe. Aj ja som ľuďom veril a blúdil som ako v tajge... Každá viera len seba vychvaľuje. A tak sa všetci rozliezli ako slepé štence. Vyznaní mnoho, ale duch jeden. Aj v tebe, aj vo mne, aj v ňom. Nuž teda nech verí každý svojmu duchu a budú všetci jednotní. Nech je každý sám za seba, a všetci budú zajedno.” (Vzkriesenie)

Citáty, výroky
Keď pripustíme, že jestvuje niečo dôležitejšie než zmysel pre ľudskosť, hoci len na jednu hodinu a hoci len v nejakom výnimočnom prípade, potom niet takého zločinu, ktorý by sa nedal páchať na ľuďoch bez pocitu viny.
(Lev Nikolajevič Tolstoj)
Najlepšia cesta k ozajstnému šťastiu v živote je, bez akéhokoľvek systému ako pavúk rozprestierať na všetky strany rozprestierať pavučinu lásky a zachytiť do nej všetko, čo príde - aj starenu, aj dieťa, aj ženu, aj policajta.
(Lev Nikolajevič Tolstoj)
Aby človek žil čestne, musí sa ruvať, miasť, biť, mýliť, začínať aj prestávať, zase začínať a zase prestávať, večne získavať i strácať. (Lev Nikolajevič Tolstoj)

Slovenský Tolstojovec Albert Škarvan

Tolstojovec Albert Škarvan

Narodil sa v Tvrdošíne 31. januára 1869, ale rodina sa čoskoro presťahovala do Liptova. Jeho otec bol Čech z Domažlíc, z rodiny tkáča, do Liptovského Mikuláša prišiel roku 1866. Tam sa aj oženil s Máriou Jarošovou z Hýb. Od roku 1872 býval v Hybiah až do svojej smrti roku 1879.  
"Mne nešlo o slobodu zovňajšku, o slobodu tela môjho, ktorá je jednako nemožná, mne šlo o slobodu ducha. Po istý čas môžu byť krídla sokolove zviazané bez toho, že by on následkom toho nejakú škodu utrpel; keď ich ale necháte pridlho zviazané a žinku ešte viac zaťahujete, nevyhnutne nastúpi mŕtvica, krídla ochrnú a sokol prestane byť sokolom, premení sa na tvora, ktorým každá sliepka pohŕda. Čo je sokol bez krídel? Čo - človek bez slobody? (Albert Škarvan (1869 - 1926)

Visockij

Pozrite si: http://www.mikesh.szm.sk/index.htm

 

ODKAZY
na  www stránky

Obec Horné Chlebany: http://www.sweb.cz/hornechlebany  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.land.ru/  ;
CBRSK Horné Chlebany :
http://www.cbrsk.php5.sk/  ;
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz/ ;
Jánska noc :
http://byliny.krovatka.su/ ;
Vianoce :
http://vianocesk.wz.cz/  ;
Svadba:
http://svadbask.unas.cz/ ;
Veľká noc:
http://cbrsk2.pisem.net/ ;
Vianoce :
http://www.cbrsk3.pisem.net/  ;
Pani Príroda :
http://www.agika.szm.com/  ;
Milovaná príroda :
http://www.cezmina.szm.sk/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://cbrsk.euweb.cz/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://www.sweb.cz/agnesa  ;
Svadba Chlebany:
http://www.svadba-chlebany.land.ru/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.pisem.net/  ;
Veľká noc:
http://www.eufrosyne.szm.com/  ;
Jánska noc :
http://www.cbjanskanoc.ic.cz/  ;
Príroda :
http://eufrosyne.wz.cz/  ;
Vianoce :
http://vianocesk.ic.cz/  ;
Veľká noc :
http://velkanoc.czweb.org/  ;

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 Blogy

Blogy poviedky, básne, zo života mladých a iné
Anefkaa: http://anefkaa.blog.cz/
Bookress:
http://bookworld.blog.cz/
Filmy - Asnaki:
http://asnaki.blog.cz/
Juli - zo života:
http://official.blog.cz/
Jitka - originální blog:
http://yorga.blog.cz/
Denník Baruše:
http://just-be-happy.blog.cz/
Catherrina - poviedky:
http://catherrina.blog.cz/
Achenar sha Almer:
http://chram-temnot.blog.cz/
Iswida Núwara -básničky:
http://catherinev.blog.cz/
Distrust - zo všedného života:
http://distrust.blog.cz/
Blackagain - postrehy zo života:
http://blackagain.blog.cz/
Helianthi - kresby a osobná tvorba:
http://helianthi.blog.cz/
Bylinka - zážitky, postrehy apod.:
http://hierbezuela.blog.cz/
Claire - hudobní interpreti a ich fotografie, texty:
http://watchtower.blog.cz/
Lištička - deníček, poviedky a postrehy:
http://foxy-girl.blog.cz/
Nothingness - poviedky:
http://cemeteryofmyideas.blog.cz/
Lucisshka - obrázky, denníček:
http://lucisshkanew.blog.cz/
Violet Lily - články, denník:
http://soul-decadence.blog.cz/
Leonek - veci a zvieratká:
http://leonekazvirata.blog.cz/
Slečna Z.- svět okolo:
http://rise-zasnene-vily.blog.cz/
Tereza - na zamyslenie:
http://nebojsemyslet.blog.cz/
Véronique - všehochuť:
http://veronique713.blog.cz/
Naruta a jeho obrázky:
http://vvvvvv-www.blog.cz/
Tarantule - poviedky:
http://anteater.blog.cz/
Sisi 12612 - deník:
http://sisi12612.blog.cz/
Mona - postrehy:
http://moon-light.blog.cz/
Kája - denník:
http://kaja-england.blog.cz/
Kiriki - obrázky:
http://kiriki-ds.blog.cz/
Simona Schiffer:
http://sischa.blog.cz/
Sysie - básničky:
http://sysie.blog.cz/
Rybička:
http://rybarna.blog.cz/
Zuzka - denníček:
http://zuzee.blog.cz/

cezmin@azet.sk

Midi a iné adresy

Paraquay: http://www.folkloreando.com/content/videos_argentina.html?-http://www.folkloreando.com/content/articulo_ver.html?recid_articulo=42&-
Chaqueno Palavecino (Compla mi Voz)Acerca del Video: La mejor expresión del folklore norteno argentino el chaqueno http://www.youtube.com/watch?v=XN2upeddjkw&eurl=http://www.folkloreando.com/content/videos_argentina.html?-http://www.youtube.com/watch?v=fcRrWrQXgeo&eurl=http://www.folkloreando.com/content/videos_argentina.html?-HNIEZDA: http://www.hniezda.sk/index.php?option=com_zoom&Itemid=39&page=view&catid=9&PageNo=1&key=4&hit=1
http://www.folkloreando.com/content/videos_argentina.html?-session=folkloreando:4E6366FF1175420A54kpX25DC320
http://www.mayasite.net/MIDI/Atlas/worldlst.htmlhttp://www.mayasite.net/MIDI/Atlas/worldlst.html
Folklorne Argnentína, Venezuela atď: http://www.youtube.com/watch?v=8cyCGVZL8tE&feature=related
GLASGOW - Hometown: UNCIA - POTOSI - BOLIVIA: http://www.youtube.com/watch?v=qUIk7YwfORg
Carlos Miguel Meza TRIO Fernandez: http://www.folkloreando.com
HYMNY SVETA: http://www.mayasite.net/MIDI/Atlas/worldlst.html
http://www.youtube.com/watch?v=cIXjogjOpTA&feature=related
MP3: http://www.elfolkloreargentino.com/artistas.htm#
Kostarika: http://costaricaysugente.googlepages.com
http://www.angelfire.com/md/elanmichaels/music.html
Čachtická jaskyňa: http://www.jeskynar.cz/node/505,
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/Urquidi.htm
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/Cuartos.htm
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/Antonio.htm
http://usuarios.lycos.es/coyan22/midi/midi4.htm
http://www.folkloreando.com/content/videos.html
http://usuarios.lycos.es/coyan22/midi/midi.htm
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/foto1.htm
http://www.folkloreando.com/content/videos.html
http://3mp3.ru/de/artist/51786/Los-Bric-a-Brac
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/bric.htm
http://fscl0.tripod.com/losbricabrac/Paz.htm
Tango: http://www.todofolkloreytango.com.ar
MIDI: http://usuarios.lycos.es/coyan22/midi
MP3 ZDARMA: http://musicalis.granosalis.cz
http://www.youtube.com/watch?v=WgRb_SnFkQY
http://www.youtube.com/user/fabyvirgo057
http://www.musicfreedom.com/elanmichaels
Rádio: http://64.15.155.49:8061/vivo16
http://usuarios.lycos.es/coyan22/midi
http://www.youtube.com/user/abadcito
http://home.no.net/tacma/octubre.pdf
http://www.elfolkloreargentino.com
http://www.folkloredelnorte.com.ar
http://www.folkloredelnorte.com.ar
Zo zveta: http://www.mayasite.net
http://www.jeskynar.cz/node/546
http://www.exploracion.com.ar
http://www.panamatipico.com
http://www.salsayazucar.de
http://www.ecocultura.tv
http://www.ya.com

1.APRÍL