wz

V živote človeka nastanú chvíle, kedy "má už všetkého plné zuby" ľudovo povedané a nechce sa mu už ani žiť... Mnohí z Vás zaiste takéto pocity dôverne poznáte. Takýmto stavom osobne hovorím "odídenie od seba." Odídenie sa deje až kým človek nenájde sám seba a neprehodnotí hodnoty, priority a neprijme daný stav za svoj pre zmierenie, odpustenie a nezačne nanovo s každodennými krátkodobými cieľmi, keďže večer si ľahneme spať a nevieme, či ráno otvoríme oči. Tak sa denne  každé ráno "rodíme" do tohto sveta. 

Pred časom som čítala článok na internete, no vtedy bol výpadok prúdu a tak bohužiaľ, nestačila som stiahnuť odkaz na stránky, kde to bolo a názov článku ani odkaz teda nemám. Článok ma zaujal (bol po česky, preložila som ho do slovenčiny), preto som si ho stiahla do počítača, že si pomaly a pozornejšie prečítam (nie informatívne, ako čítam mnohé príspevky na internete). Na druhý deň som sa snažila nájsť tie stránky, no nepodarilo sa mi to. Chybou bolo, mala som najprv stiahnuť odkaz a až potom text, no tak ma to zaujalo svojou výpovednou podstatovou pravdou, že by som to sama lepšie nenapísala, tak som to stiahla s úmyslom pozorne prečítať, osloviť autora a... výpadok prúdu mi to zhatil. 
Čas plynul, na text som zabudla  a dnes pri "upratovaní" počítača som ho znovu objavila a dávam ho na svoje stránky.  Pokiaľ sa sem náhodou dostane autor tohto textu, prosím, nech ma kontaktuje, aby som sem dala odkaz na jeho stránky, poprípade, ak nebude súhlasiť s odkazom, zmazala jeho text, keď usúdi, že ho dostatočne neprezentuje na týchto stránkach. 
Každá veta príspevku je osobitne  v riadku. Máte možnosť vidieť a prežiť  jednoduchosť, jasnosť, údernosť jednoduchých viet, akými možno dávať pokyny svojmu podvedomiu... 
Autor článku veľmi dobre vedel o čom píše a do jednoduchých viet votkal základ - podstatu. 
Názov som dala sama, keďže text som mala bez názvu.

Čítajte a urobte si svoj názor ... článok stojí za prečítanie a úvahu...

Tak toto som napísala s tým, že dám stránku na internet a prišla myšlienka... zobrať z textu zaujímavú a nie obvyklú vetu a dať do Google, možno tak nájdem stránku. (Ono, nám "postarším" to akosi dlhšie "zapaľuje", kým prídeme nato, ako nato pri hľadaní informácií na internete cez prehliadač.) A nastalo moje "HURÁ!" Našla som stránku, je to stránka pána Petra Gašparíka. Odteraz už budem vedieť hľadať autorov textov, ktoré dostanem bez udania autora od netových priateľov. A...

Potrebujeme, aby si bol taký.
Potrebujeme, aby si splnil to a to.
Keď to nesplníš, nezapadneš do party, nebudeš in.
Prečo si taký odlišný?
Žiješ ty ešte vôbec?
Vieš, čo to je život?
Kde to žiješ?
Myslíš si o sebe, že si niekto?
Si nič.
Si úbohá nula a budeš makať tak, ako všetci, pretože, a to si teraz dobre zapamätaj - nikto ti zadarmo nič nedá ...

Tieto slová.
Zapadajú vám?
Počuli ste ich niekedy?
Stalo sa, že Vás niekto tlačil tam, kde ste nechceli byť?
Ktosi Vám hovoril čo je a čo nie je pre Vás dobré?
Stalo sa Vám to?

Nerobte teraz nič.
Skúste prestať čítať.
Odpovedzte si.
Buďte k sebe úprimní.
Vedia o Vás Vaši najbližší, rodičia, priatelia, kolegovia, kto vlastne ste?
Že hovorím hlúposti a chcete ma zavrieť?
Do toho.
Rovnako si budem hovoriť to, čo chcem ja.
Nikto mi to nezakáže.
A viete prečo?
Pretože to tak chcem.
Pretože po tom túžim a je to moja voľba.
Zároveň tým nebudem nikoho obmedzovať.
Som sám sebou.
V tomto je viac len Boh.
Nikto iný.
Pretože aj Boh chce, aby ste odhodili lano a boli takými, akí ste vo vnútri.
Jasné, je to uletené, je to nemožné a pochabé.
Áno!
Je!
A viete prečo?
Pretože je to tak skutočné.
Tak moc.
Pretože to, čo sa Vám zdá dobré, pekné a uhladené je niekedy mimo Vás.
Nesúhlasí to s Vami, lenže Vy o tom neviete.
Prečo o tom neviete?
Pretože ste v tom až po uši.
A nevidíte to, kde ste, čím ste a ako moc v tom ste.
Zdá sa Vám nemožné, keď sa niekto prejaví inak?
Práve v tom je jeho sila.
Práve on si dovolil byť slobodný a odviazaný.
To je cesta k sebe.
Jedna z ciest.
Dôležitá.

Ideme na to.

Kto chce ísť so mnou, pripútajte sa.
Kto nie - má veľa iných ciest a možností.
Ale stopára dnes neberieme.
Máme plné auto ... a vypredané.

Zrieť nemôžete v dave.
Máte vedomosti, schopnosti a cítite nedocenenie, pretože nikto nestojí o Vaše slová, pohľady?
Iste aj Vy chcete, aby si Vás niekto všímal, pohladil, zastavil sa u Vás.
Môžete to napraviť mnohými spôsobmi, ale ponúkam Vám jeden osvedčený, tiež fungujúci.
A ten znie.
Prestaňte chcieť, aby si Vás niekto všímal.
Je v tom háčik.
Keď vystúpite z radu povrchne, všimnú si Vás ľudia a získate aj nejaký ten obdiv, ale má to dočasný charakter.
Časom zhasnete.
Bude to aj tak falošné, pretože Vy nepotrebujete získať obdiv od iných ľudí.
To, čo sa počíta, je získať obdiv seba samého.
Získať Vašu silu len z Vás samých.
Alebo budete nútení stále zachraňovať svoju situáciu a osobnosť plytkými rečami, skutkami.
Možno niekoho rozosmejete.
Ale stále to bude Vaša osobnosť viac-menej závislá na iných.
Keď zostanete sami, nebudete vedieť, čo si počať.
Neustále budete nútení niečo robiť, aby ste prehlušili Vašu samotu.
Aby ste nezreli.
Niečia ruka Vás bude nútiť zachytávať všetky potrebné informácie, vedúce k zahlteniu vášho Ja.
Preto je tento postoj dočasný, pretože je stavaný z cudzieho cementu a vody.

Tu sa dostávame k druhému bodu.
Ten znie.
Potrebujete niečo dať.
Tým, že nechcete, aby si Vás niekto všímal, nie ste viazaní na chválu a záujem o Vás od iných - si zdokonalíte seba.
Odstúpite od davu a stiahnete sa. Už toho si ľudia všimnú a nebudú vedieť, čo sa deje.
To, čo si o Vás myslia, je spravidla menej dôležité, pretože takmer vždy je to TO, čo si myslíte sami o sebe.
Pozitívne, aj negatívne.
S tým sa často netreba stotožňovať.

Vy potrebujete zrieť.
A zrieť nemôžete v dave.
Pozorujte a ukladajte si informácie tak, aby ste vedeli byť príkladom hlavne pre seba samého. 
Keď sa odpútate od davu, ľahko do neho preniknete.
V tom je druhý háčik.
Pretože ak v ňom ste, nevidíte dôvody, ktoré hrajú pre a proti Vám.
Ustúpte a zachovajte si svoju tvár.
Pred každým.
Tam sa Vyčleníte, ale dobyjete si rešpekt.
Pretože ľudia vycítia odlišnosť a majú ju radi.
I keď navonok sa to tak neprejaví. 
Vy nepotrebujete hovoriť iným, ako majú žiť a byť.
Jediné, čo potrebujete naozaj urobiť, je byť príkladom pre seba a byť spokojní sami so sebou.
Toto keď niekto vycíti, vždy sa k Vám vráti a Vy mu vždy, ak je to nutné, môžete pomôcť.
Keby ste šli prvou cestou davu, nikdy by ste z neho nevyšli a vždy by ste zapadli.
Stali by ste sa síce príjemným človekom, ale neboli by ste spokojní.
Prečo? 
Pretože by ste neukázali to, čo vo Vás je.
Boli by ste natoľko ovplyvnení davom a väčšinou, že by ste o Vašom vlastnom názore a jadre nevedeli, alebo by bolo zanesené nepotrebným balastom cudzieho vplyvu na Vašej osobnosť.
Je to ako s národným povedomím.
Čím viac si národ prestáva vážiť a chrániť svoje korene, históriu, kultúru a tradície, tým viac upadá otvárajúcich sa cudzím vplyvom.
Potom sa už ťažko rozpozná, čo je jeho skutočné, zdedené po predkoch, alebo umelo nainfikované, podrývajúce jeho identitu.
Napríklad u nás nie je už takmer žiadna slovenská firma, všetko majú Nemci, Rakúšania, Japonci, Kórejci.
Ľudia sa stravujú v hypermarketoch - obchodom sa povie už takmer len shop a rozmachu zase boom. McDonald je známejší ako Pribina ...
Potom upadá aj sila národa.
A tak ako upadá sila národa, tak sa zmenšuje aj naša sila osobná.
Sme súčasťou národa.

Moje dieťa sa volá McDonald ...
Takže aj Vy, keď zapadnete do šedi /síce často pútavej šedi/ davu, obalíte sa množstvom McDonaldov, mainstreamu, boomov, cool, hamburgerov, shopov a iných cudzích vplyvov majúcich za úlohu len jedno.
Odtrhnúť Vás od seba samého akýmkoľvek spôsobom.
Tak sa stáva človek ľahko manipulovateľným a viac sa bojí.
Toho práve využíval Hitler.
Zasial do ľudí strach a obalil to vlastenectvom.
Takto dobre ľudí manipuloval - až tak dobre, že veľa Nemcov ani netušilo o existencii koncentračných táborov.

Potrebujete odísť od tohto všetkého.
Vypnúť, vyčistiť, obmedziť balast spoločností na Vás nanesený a urobiť si hranice.
Pozorovať sa a uvedomiť sa.
Zhodiť starú kožu a vydať sa za sebou samým.
Vtedy ste silní a spoločnosť sa takých ľudí bojí.
Ona síce hovorí o ideáloch, ale bojí sa.
A systém ešte viac.

Práve títo ľudia, ktorí odišli a znova sa našli, ako jediní môžu povedať odlišné stanovisko.
Vedia ako to je, aj keď to nie je dokonalé.
Ak by ste neodišli, vždy by ste to maskovali pod prílišnou spokojnosťou, ústretovosťou, úsmevy a potrebou každému pomáhať.
Stali by ste sa príliš známymi.
A urobili by ste ďalšiu chybu, keby ste príliš o sebe hovorili.
Nechajte si Vaše tajomstvo pre seba.
Aj tým sa postavíte v cene.
Ale Vy keď ste už lepším pozorovateľom a viete, že každý jeden z nás je výnimočný a skutočne zázrak, pomôžete už len tým, že vypočujete.

Takže zhrnieme si to.
Najprv nechceme, aby si nás všímali.
Hľadáme silu zo seba a urobíme si hranice čo je pre nás potrebné a čo nie.
Čo nás tvorí a čo je pre nás skutočne potrebné.
Tým sa oddelíte a začnete viac zrieť, pretože nebudete prenasledovaní cudzími myšlienkami.
Naopak.
Začnú sa vytvárať Vaše vlastné.
Spracujte ich, ak Vám to ide.
To je dlhá cesta a ťažká.
Ale je v nej Pravda.

A práve to je dobré na to, aby ste splnili druhý bod.
Potreba niečo dať.
Ako by ste v tejto chvíli začali dávať a nemali splnený prechod na prvý bod odchodu, čo by ste dali?
Ako by ste vystupovali?
Poviem Vám ako.
Ako Stallone, alebo naštvaný manžel, hrdinský super pilot formuly 1, Robocop, Budha, alebo zvodná kráska vnútri frustrovaná a plachá.

Mám pokračovať?
Je veľa variantov.
Ľudia vycítia, že nie ste to, čo ste.
A ste odhalení, pretože takto ste stále ničím.
Ani sám sebou, pretože sa stotožňujete s kýmkoľvek, len nie s Vami - Vašimi vlastnosťami.
A tiež ste ich nemali čas kedy a kde spoznať, pretože ste ostali v dave.
Neodišli ste.

Potrebujete odísť od davu a čo najviac prísť k sebe.
Je jedno akým tempom.
Len to skúste.
Potom sa môžete opäť vrátiť, ale nikdy nie skôr.
Rastiete, postupujete a silniete.
Potom môžete začať dávať.
A nebude to nič cudzieho.
Bude to vaše vlastné.
Teda to, čo ste sa naučili vo fáze odchodu.
Potom si Vás ľudia nielen všimnú, ale aj keď fyzicky odídete, budete stále tam.
Začnete byť viac spokojní, pretože ste potrební. 
Zrazu vidíte, že všetko čím ste, sa vojde len do Vás samých.
Nikam inam.

Zapnite televíziu, rádio, čokoľvek, a tak už nie ste. 
Je to cudzie.
Lenže ono to chce, aby ste to boli Vy. 
Láka Vás to.
Bude Vám to ťahať medové motúzy pod nos a sľubovať hory - doly.
Pán Systém. 
Len aby ste nebol sám. 
Len aby ste neboli samí sebou.
Viete prečo?
Pretože od tej chvíle ste nebezpečný a nákazlivý!
Nebezpečný pre systém, pre chápadlá, ktoré potrebujú veľa energie, aby udržali ľudí v tom, nebyť sami sebou.
Odkiaľ berie túto energiu? 
Z ľudí samotných.
Preto ste možno aj unavení, pretože nesiete na sebe lopatku obľúbeného amerického herca, predstavy nového auta alebo pekných šiat.
Taký kilogram hnevu na moderátorku, pretože zarába tri krát viac ako Vy a pol tony zloby na to, že robíte, čo z duše neznášate.
Peknú kôpku toho už máme na sebe, že? 
A čudujete sa, že ste chorí a unavení?
Keď to, čo si nesiete na sebe, z veľkej väčšiny ani nie je Vaše?
A Vašou energiou živíte chápadlá, čo Vám neustále nahovárajú aké je to potrebné a že to tak má byť?
Že toto je cesta a keď tak žijú milióny ľudí na svete, tak potom ani vaše utrpenie nie je také ťažké?
Je to blud.

Lenže Vy už máte zbrane.
? Vás samých a Váš nový vzťah k sebe samému.
? Nechcete, aby si Vás niekto všímal. 
Vašu silu hľadáte vo Vás.

Hovorí reklama o Vás?
Hovorí ohováranie o Vás?
Hovorí o Vás reči o počasí, alebo bulvár?
Potrebujete tak moc vedieť, čo sa stalo v Afrike, aké zemetrasenie, alebo ako hrali naši hokejisti?
Skutočne to potrebujete k životu, zábave, alebo rozšírenie obzorov?
Viete, koľko tisícok pre nás nepotrebných informácií denne prijímame?
Potrebujete vedieť, kto vyhral v lotérii?
Potrebujete vedieť koľko stojí v Bille mäso?
Potrebujete tak nutne vidieť správy v televízii?
Je to o Vás?

Otázka na Vás ... ?...

- Čo je z toho všetkého o Vás?
Je to pre Vás skutočne potrebné?
Dovolím, aby ma toto a toto tvorilo?
Z čoho som tvorený?
Už dozrievate v to, čo naozaj ste.
Nie v to, aby ste boli kýmkoľvek, nejakým ľahkým vetríkom pri poľnej bráne. 

Vy máte na viac! 
Zrejete do seba.
? Už sledujete rozdiely, čo človeka tvorí a čo netvorí.
? Predtým ste to nevideli, pretože ste boli v dave.
Už nie ste. 
Ste bokom.
A máte tak VEĽA!
- Už to vidíte a posilňuje Vás to.
- Otvárajú sa Vám nové dvere, aby ste boli ešte silnejší.
- Zanechávate za sebou vyzlečenú kožu ilúzií a odpadkov.
- Aj toto ste boli predtým Vy.

Teraz sa Vám to zdá absurdné.
Rastiete, postupujete a silniete.
Ste druhým človekom, ktorý je iný, ale je aj tajomný.
Moc sa o Vás nevie a tým stúpate v cene.
Je to ale obrovská priepasť. 

Všetko toto ste urobili a hneď stojíte nad priepasťou.
Tou je pýcha a ego.
Pýcha Vám hovorí, že ste lepší ako iní a ste dokonca najlepší.
Vy si poviete, že ste toho veľa zvládli, ale ego Vám hodí mincu a podliezavo sa okolo Vás ovinie slovami: 
- "Oni nič nevedia. "
Ty vieš/vieš všetko.
- Keď ste toto v sebe počuli, je nutné ísť do seba a vytvoriť si v sebe hodnotu.
Teraz Vám ju skromne ponúkam.
Tu je.

Škola pokory.
Vy sami ste tu na zemi ničím. 
Všetko bez Vás ide, ste plne nahraditeľní.
Ste tu zrnko v mori.
Pútko reťaze, článok na papieri.
Nič.
Pokorte sa pred planétou a Bohom a uznajte svoju malosť.
Uznajte, že to všetko, čo ste dosiahli, ste nedosiahli sami.
Keď ste mali úspech, neboli ste tam sami.
Nie je to len vaše dielo.
Preto poďakujte Bohu a Vesmíru, že cez Vás hovorí a koná.
Keď ste niekomu pomohli, nepomohli ste mu tak moc vy, ale Božia sila vo Vás prúdiaca.
Od Boha cez Vás.
Vy ste len vykonávateľ.
Taktiež nikoho neliečite, ani nezachraňuje.
Na to nemáte právo.
Ste maličkí.
Zanedbateľní.
Ale nech ste čímkoľvek, ste potrební.
Ste moc potrební.
Na to nezabúdajte.
Ste sami v sebe tým najvyšším božstvom.
Skloňte sa pred všetkým a ďakujte celým srdcom za to, čo ste dosiahli a tým, ktorí Vám v tom pomohli.

Ale zastavte sa ešte.
To, čo ste dosiahli, ste nedosiahli pre seba.
Len aby ste niekym boli.
Dosiahli ste to preto, aby cez Vás bolo pomáhané druhým.
A aby ste boli konfrontovaní najskôr s Vašou temnotou.
Až potom ste mohli začať spoznávať cestu Svetla.
Aby ste tu boli, keď Vás bude treba.
A až keď sa takto prejavíte, potom môžete byť spokojní s tým, kto ste.
Len potom ...

To je pokora, ručím Vám svojou hlavou, že keď toto precítite a takto sa zachováte, ste na dobrej ceste.
Pretože pracovať, makať na sebe dokáže každý.
Aj ten, kto si myslí, že nedokáže.
Aj ten to dokáže.
Viac než si myslí ...
Ale keď Vás prehnane chvália, keď na vás kričia alebo kritizujú - zastavte sa.
Nestotožňujte sa s tým.
Ani s chválou.
Ani s ničím iným.
Je to len výsledok Vašej činnosti a myšlienok iných, ale nechajte to vedľa Vás.

Ste stále čistí.
Neprisudzujte si ani chválu ani kritiku.
Ale spomenúť si, že to všetko, čo už teraz viete, je len to, čo ste mali vedieť.
Len ste si na to spomenuli.
Už ste to predtým vedeli.

Teraz prisúďte chválu mieriacu na Vás Bohu a Matke Zemi.
Poďakujte Prírode a jej zákonom a až potom sa oceňte vy.
Kritikou človek zreje, je to učenie pre Vás.
Keď to takto precítite, poviem Vám, je to asi najväčší pocit pokory a vďaky Bohu, uznanie sebe samému ako súčasti skladačky.
Vy neskladáte.
Ste len časťou celku majúcou ísť príkladom a ctiť pravidlá hry.
Tak ste pod ochranou.
S ničím sa nestotožňovať.
Len BYŤ.

Krásy podzemí
Sám Bůh se v Matku Zemi noří a spolu s říčkou Demenovkou, krásné útvary tvoří.
Tisíciletí, či staletí kapka tu po kapce padá, nádherné sochy pomalu v hlubinách skládá.
Stačí se ponořit do nitra svého a oči tu najednou spatří cosi ukrytého.
Tu skřítek, tu rybka pluje a netopýr se usadil do temné sluje.
Strom života i vodopády, figurky různé a vznešené katedrály.
Nejenom v nebesích krása bývá, ale i pod zemí život se skrývá.
S pokorou v duši chvíli stůj a nádheru tuto srdcem pozoruj.
Bytostní Země ji chrání, lidský tvor o Boží síle nemá zdání.
I barvy se spolu mísí a krápníky na stěnách důstojně visí.
Chraňme i tuto podzemní krásu, nutný to protiklad dennímu jasu.
Není snad místečka na tomto světě, všechno tu od Boha krásně kvete.
http://www.agapebrno.cz/Clanky/Archiv/2011/Ohlednuti-za-akci--Stretnutie-pod-Tatrami-11----14.aspx

 
 

Odkaz:

  
Moje  
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.czweb.org 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
  
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.wz.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

By Cezmín Slovakia 2011