wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

.

"Najväčšia istota je neistota."

Kto som? Volám sa Anežka

.

 V kalendári je meno

Svätá Anežka Česká

"Blahoslavená Anežka viděla nejen trpící nedostatkem a nemocemi, ale i ty, kteří trpěli nejednotou, rozbrojem a nepřátelstvím."

František Kardinál Tomášek

Sv.Anežka je patrónkou Čiech, chorých, chudobných a trpiacich.
Svätá Anežka je i patrónkou pracovníkov plynárenského priemyslu.

Atributy sú: model kostola v ruke. Je zobrazovaná v rehoľných šatách s korunkou, niekedy má odložené kráľovské šaty a korunu; pri nohách úbožiaka, ošetruje chorých, udeľuje almužnu; sýti hladných.

Žila v 13. storočí a mala pohnutý osud. Kráľ Přemysl Otakar I. ju ako svoju dcéru zasľúbil následníkovi cisára Fridricha II., neskoršiemu kráľovi  Jindřichovi VIL a poslal ju do Rakúska na dvor Baben, kde sa mala naučiť dobrým dvorským mravom.  Leopold VI. Babenberský ale prehovoril cisára, aby dal svojho syna namiesto Anežky jeho dcére. Tak bola Anežka poslaná naspäť do Čiech domov k svojmu otcovi. Na túto urážku reagoval kráľ Přemysl Otakar I. vpádom do Rakúska. Anežka dlho predtým však túžila po kláštornom živote, teda po vstupe do kláštora. Lenže... kvôli otcovmu odporu to nemohla zrealizovať a stalo sa tak až po jeho smrti v roku 1230. V jej mysli sa stali príkladom pre ňu Klára a František z Assisi, oni opustili všetko, teda honosné príbytky svojich rodičov s ich majetkami a bývali skromne v kláštore menších bratov a sestier na okraji mesta, kde sa delili s chudobnými o ich údel - nedostatok základných potrieb pre život. Medzi pražskými minoritmi boli dvaja mnísi, jeden z Wormsu, druhý z Kutnej Hory a títo odporučili Anežku sv. Kláre, ktorá si k nej našla veľmi rýchlo blízky vzťah a nazývala ju "polovicou svojej duše". O tomto srdečnom vzťahu sa zachovali štyri listy, ktoré napísala sv.Klára Anežke. Obsah listov sa dotýka fundácie a vnútorného usporiadania kláštora klárisiek, kláštory v Prahe založila sv.Anežka a pokiaľ neviete, tak klárisky sú ženskou odnožou františkánov. Jej brat Václav I. práve z jej podnetu dal postaviť kláštor  nazývaný České Assisi", ktorého prvou abatyšou sa stala Anežka. (Tam bola roku 1282 pochovaná, ale jej hrob nebol ani po usilovnom pátraní objavený).

Pri ženskom kláštore bol súčasne postavený menší kláštor františkánov a to viedlo k postaveniu dvoch susediacich kostolov, sv. Františka (ženského) a sv. Salvátora (mužského). Kláštor klárisiek, ktorého srdcom i dušou bola Anežka (vstúpila doň v roku 1234), mal takú príťažlivosť, že do neho vstupovali dcéry z najvyššej českej šľachty vedúc tak život krajnej chudoby, pokánia a odriekania. Prešli  z hojnosti na hranicu biedy. Celkovo pomerne skoro po založení kláštora Anežkou museli byť zakladané pobočky a hnutie presiahlo aj do susedného Poľska.  V rozľahlom komplexe kláštorných budov mala veľký význam budova hospicu - nemocnice (postavená v roku okolo roku 1233), ktorej "špitálne bratstvo" (založila ho Anežka) povýšil pápež  Alexander IV. na rád krížovníkov s červenou hviezdou. Kláštor zrušili v roku 1782 za panovania  Jozefa II. Komplex týchto stavieb vytvoril prvú gotickú dominantu Prahy, ktorá na Vltavskom brehu súperila s protiľahlým sídelným palácom na Hradčanoch. V uvedenom roku 1233 vstúpilo do kláštora klárisiek prvých päť rehoľníčok od sv. Damiána z Talianska a onedlho tiež Anežka (1234) ešte so 7 dievčencami a to z popredných šľachtických rodín. Pod vplyvom výchovy i vlastného duchovneho zamerania si Anežka dobrovoľne zvolila cestu nasledovania chudobného Ježiša. Bola uchvátená zbožnosťou zameranou na službu blížnym. Podobné zameranie sa v tej dobe prejavilo i u ďalších Anežkiných ženských príbuzných. Boli to napríklad sestra Vilemína (Blažena) v Taliansku, Dagmar (Markéta) v Dánsku, teta Hedviga Sliezska, sesternica Alžbeta Durinská a neter Markéta Uhorská. O Anežkinej nádhernej obliečke, ktorej sa zúčastnilo sedem biskupov, celý pražský kráľovský dvor a množstvo veľmožov, sa zhodne písalo v mnohých českých kronikách, ako o dive storočia. Pápež Rehor IX. ju ustanovil za abatyšu a Anežka skrytá s Kristom v Bohu riadila rehoľnú rodinu  plných 47 rokov.

Roku 1252 položila Anežka základy k novej budove špitála a kostola pri pražskom moste a ich stavbu riadila z klauzury kláštora, no do kláštora prenikali správy o udalostiach, ktoré sa odohrávali v zemi a udalosti samé, zvonku. Anežka bola sprostredkovateľkou zmierenia kráľa Václava I.  s jeho synom Přemyslom Otakarom II. a zabránila tak pokračovaniu občianskej vojny hroziacej zemi.  Bol to taktiež Anežkin príhovor, ktorý Moravu a Čechy zázračne uchránil od tatarského vpádu, ako hovorí legenda, že ku koncu života Anežka uvidela vo svojom videní bitku na Moravskom poli, kde padol roku 1278 jej synovec Přemysl Otakar II.  Za vpádu Braniborov, kedy bol odvlečený zo zeme dedič trónu Václav II., zostáva Anežka v Čechách ako jediná z kráľovskej rodiny  a podľa svojich možností pomáha všetkým postihnutým.  Anežka práve uprostred týchto udalostí  zomiera vo svojom kláštore na Františku 2. marca - března 1282 ako zmierlivá a zmierčia obeť za svoj rod a národ..

Veľmi skoro po smrti bola ctená a ľud ju uctieval ako sväticu. Jej zvláštnej ochrany sa dovoláva i Eliška Přemyslovna, ktorá okolo roku 1328 žiada o jej svätorečenie; neskôr nasleduje žiadosť pražských františkánov a klárisek a snáď i Karla IV.  Politické pomery (pápeži sídlili v Avigňone, trvajúce napätie medzi svetským kňazstvom a františkánmi ako i spory vo vnútri františkanského rádu) zapríčinili, že žiadosti neboli priaznivo vybavené. V nepokojnej husitskej dobe sa Anežkine telesné ostatky stratili z vyplieneného kláštora na Františku, a hlavne preto bol proces o svätorečení v roku 1450 zastavený (podľa vtedy platných predpisov).V súvislosti s týmito žiadosťami vznikla i najstaršia anežská legenda. Anežka Přemyslovna bola vyhlásená za blahoslavenú roku 1874 pápežom Piom IX. Proces svätorečenia doviedol do konca pražský primás kardinál František Tomášek a medzi sväté ju zaradil prvý pápež slovanskej krvi Ján Pavol II. Na kanonizácii sa zišlo do Ríma desať tisíc pútnikov z bývalého Československa, čo namalo v histórii tých čias a týchto pútí obdoby.
Vyvrcholením bola ďakovná bohoslužba, slúžená v pohnutých dňoch novembrovej revolúcie ("listopadové revoluce") v Svätovítskej katedrále. Dóm  a priestranstvo boli zaplnené tými, ktorí si prišli uctiť patrónku svojej krajiny, českú sväticu a odtiaľ sa presunuli na Letenskú pláň odkiaľ niesli posolstvo rodiacej sa demokracie.

úryvok z : http://veritas.evangnet.cz/cz/circl2cz.htm#3

TRADICE SVATOANEŽSKÁ
Její život spadal do doby, v které se výrazně projevovaly snahy o reformu západní církve, jež vyústily ve vznik františkánských komunit, ale také celé řady hnutí, která byla nakonec pronásledována (valdenští a jiní). Podle svých možností se sv. Anežka podílela na reformě západní církve, přičemž nepřekročila hranice církevní kázně.
Současnicí svaté Anežky České byla paní Zdislava z Lemberka. Narodila se asi v roce 1220 a zemřela v roce 1252. Její rodiče jí dali pečlivé vychování a vzdělání. Byla dobrou matkou tří dětí a příkladnou manželkou. V době nepřítomnosti svého manžela se starala o chod panství hradu Lemberk v severovýchodních Čechách. Spolu se svým manželem, panem Havlem z Lemberka, založila dominikánský klášter v Jablonném v Podještědí a zvláště se zapsala do dějin svou účastí na založení a provozu johanitského kláštera se špitálem v Českém Dubu, kde sama ošetřovala a léčila nemocné. Podle Dalimilovy kroniky měla velké úspěchy v léčení i těžce nemocných. Podobně jako sv. Anežka byla Římskokatolickou církví prohlášena za blahoslavenou v roce 1907 a svatořečena v roce 1995.
Péče o staré, nemocné a potřebné se rozvíjela i v dalších stoletích [špitální řády i jednotlivci jako například Milíč z Kroměříže a jeho Jeruzalém, paní Kunhuta ze Šternberka (manželka českého krále Jiřího z Poděbrad), která založila špitál v Poděbradech].
Historicky postižitelné počátky organizované české diakonie jsou však spjaty se sv. Anežkou Českou a sv. Zdislavou, které žily téměř současně. Obě duchem i rodem vznešené ženy se projevily jako věrohodné křesťanky.

 

Sv.Anežka Rímska

.S. Agnese fuori le mura

Žila na konci 3. stor. a zomrela v roku 304 za císara Diokleciána. Jej osud poznáme len z ústneho podania. Pochádzala z bohatej rodiny urodzených rímskych křesťanov. Bola veľmi krásna a už v dvanástich rokoch dostala ponuku k sobášu od syna rímskeho miestodržiteľa Symfronia. Prineisol jej drahé šperky a vzácne rúcho a žiadal ju, aby sa stala jeho manželkou. Anežka dary odmietla s tým, že je už zasnúbená s iným ženíchom a ten je krásnejší a bohatší než všetci smrteľní mladíci. Odmietnutý ženích z toho ochorel. Dozvedel sa to jeho otec, dal Anežku predvolať a nariadil jej, aby obetovala modlám. Anežka mu odpovedala :,,Ako nemôžem mať tvojho syna za manžela, tak nemôžem ani obetovať mŕtvym modlám. Keď sú vaši bohovia tak mocní, nech ma k tomu prinútia." Keď sudca nepochodil, prišiel na diabolský nápad a to odviesť Anežku do verejného domu a tam ju nechať napospas. Ale Ježiš Anežku ochránil - poslal k nej svojho anjela, ktorý ju obklopil takou žiarou, že všetci spustlíci v nevestinci boli naplnení hrôzou a dali sa na útek. Zostal jediný Symfroniov syn. Keď chcel ale Anežku zneuctiť, oslepený a polomŕtvy padol k zemi. Anežka ho modlitbami priviedla opäť  k životu. Bola potom ptredvolaná k inému sudcovi a mala byť upálená na Domiciánovom štadióne, lenže plamene šľahaliokolo a neublížili jej. Sudca musel poručiť jednému vojákovi, aby Anežke vrazil meč do krku a tak zomrela. Jej rodičia ju pochovali v záhrade za mestom a nad jej hrobom bola postavená bazilika S. Agnese fuori le mura.

Svätá Anežka Rímska je najslávnejšou z rímskych mučeníčok a je uctievaná už od roku 354.
Je patrónkou: 
panenstva, čistoty; proti znásilneniu, obetí znásilnení; záhradníkov; dievok, snúbencov; za dobrú úrodu.
Atributy:
baránok (podľa latinského názvu pre baránka - Agnes), je zobrazovaná ako dievka s dlhými vlasmi a baránkom; zakrvavený meč, lebo meč zabodnutý v hrdle; niekedy leží na hranici. Patrí k najčastejšie zobrazovaným svätým.

Galéria životopisov i obrázkov svätých: http://www.abcsvatych.com/

KONTAKT
Mail : agnesa@seznam.cz ;
hornechlebany@seznam.cz 
Horné Chlebany 39, 956 31 Krušovce

ODKAZY
na moje www stránky
Obec Horné Chlebany: http://www.sweb.cz/hornechlebany  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.land.ru/  ;
CBRSK Horné Chlebany :
http://www.cbrsk.php5.sk/  ;
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz/ ;
Jánska noc :
http://byliny.krovatka.su/ ;
Vianoce :
http://vianocesk.wz.cz/  ;
Svadba:
http://svadbask.unas.cz/ ;
Veľká noc:
http://cbrsk2.pisem.net/ ;
Vianoce :
http://www.cbrsk3.pisem.net/  ;
Pani Príroda :
http://www.agika.szm.com/  ;
Milovaná príroda :
http://www.cezmina.szm.sk/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://cbrsk.euweb.cz/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://www.sweb.cz/agnesa  ;
Svadba Chlebany:
http://www.svadba-chlebany.land.ru/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.pisem.net/  ;
Veľká noc:
http://www.eufrosyne.szm.com/  ;
Jánska noc :
http://www.cbjanskanoc.ic.cz/  ;
Príroda :
http://eufrosyne.wz.cz/  ;
Vianoce :
http://vianocesk.ic.cz/  ;
Veľká noc :
http://velkanoc.czweb.org/  ;

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Divider

Zaujímavý zoznam svätých na internete si môžete prečítať v angličtine na týchto stránkach: http://www.catholic.org/saints/
Po slovensky a po česky sa o svätých dočítate na:
http://www.katolik.cz 
http://www.abcsvatych.com/ 
www.serafin.sk 
http://www.katolik.wz.sk/ZIVOTOPISY/Maj/Teodozia_Cezarejska.html 
http://www.ministranti.sk/ 
http://www.ofm.sk/ 
www.christ-net.sk 
www.ministranti.sk 
www.rytier.sk 
http://www.pravoverni.wz.sk/svaty22.htm 
http://www.ksnr.sk/kniha/neri.html 
http://www.fararaca.sk/index.php?ID=1114695637&Akt=1&File=stranky/_ static.php&Label=labelPATRONI 
http://www.clavmon.cz/antika/translatio/preklady/artemidoros.htm 
http://www.katnoviny.sk/Kn_2004/27_2004/liturgia.htm 
http://www.dimenzie.sk/1998_02/5lux.htm 
http://www.homily-service.sk/archiv/?zobrazit=text&tema_id=3334 
http://www.orthodoxia.cz/c_m/cyrmet.htmhttp://www.ulib.sk/index/go.php?id=828 
http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/nabozenstvo/8031/ 
http://www.ofm.sk/kazatel/svati/1001.htm 
http://www.ksnr.sk/patron.htm 
http://www.svd.sk/html/arnold_kanon.html 
http://www.gifra.ofm.sk/zivotopis.html 
http://www.homily-service.sk/archivx/?specifikacia=4&zobrazit=zoznam 
http://res.catholica.cz/?a=20 
http://tisk.cirkev.cz/art/clanek.asp?id=5582 
http://www.pastoracni-ltm.cz/zivotopisZdislav.htm 
http://www.ricany.cz/org/farnost/cz/zivotop/mikulas.htm 
http://www.c-box.cz/plzen.ofm/zivot.html 
http://www.dominik.cz/zivotopis.html 
http://www.sdb.cz/modules.php?op=modload&name= Sections&file=index&req=viewarticle&artid=35&page=1 
 

http://www.ceznim.land.ru/